Koruna Liptova

12 | 07 | 2014

Podvečer na Korune Liptova


Dreamscape. Niekedy mám pocit, že celý môj život je sen. Pekný sen s občasnými temnejšími chvíľkami, ale zatiaľ určite viac príjemný než nepríjemný. Alebo mi niečo zásadné uniká? Veď aj Budha hlásal, že život je utrpenie. Avšak nie utrpenie v klasickom slova zmysle - ide skôr o uvedomenie si pominuteľnosti všetkého, neustálej zmeny. Tí, ktorí túto vznešenú pravdu nedokážu pochopiť, môžu život vnímať ako skutočné utrpenie. Podľa mňa je život krásny a jeho krása pramení aj z jeho neustálej zmeny. Do akej miery dokážeme túto krásu vnímať, závisí hlavne od nás samotných. A to aj v prípade, že sme obklopení prostredím, ktoré sa niekomu môže na prvý pohľad javiť negatívne. Je však len na nás, kým alebo čím sa necháme obklopovať. Ja mám možno šťastie, že som od malička často v horách a Prírode, kde je všetko také živé - živé v Prítomnosti, živé tu a teraz. Tak ako pri počúvaní symfonickej hudby, ktorú si naplno užijeme len vtedy, keď ju počúvame plne prítomní s otvorenou myslou bez predsudkov a bez očakávaní, bez strachu a bez obáv. Keď sa nesústredíme len na jeden nástroj, ale vnímame celý orchester. Iba vtedy dokážeme skutočne počúvať, iba vtedy dokážeme skutočne žiť, iba vtedy dokážeme skutočne milovať. Aj dnes mám možnosť byť súčasťou orchestra našich prekrásnych hôr, byť súčasťou majestátnej Prírody. Aj dnes sa môžem tešiť z ďalších jedinečných okamihov Prítomnosti v nekončiacej symfónii Života...

 

And this time again it won´t be the same
Silent symphonies playing eternally
Every step I take, every bone I break
Every memory shatters sympathy