Stiahni si sprievodcu vo formáte PDF: SkalnataDolina_v1.1.pdf
Popis oblasti
Skalnatá dolina sa nachádza vo východnej časti Vysokých Tatier. Vstupnou bránou do doliny je známe lyžiarske stredisko Tatranská Lomnica (850 m) - Skalnaté pleso (1750 m) - Lomnické sedlo (2189 m). Lanovka vedie aj na samotný vrchol Lomnického štítu (2632 m), avšak vývoz lyžiarov s lyžami je zakázaný. Vďaka vybudovanej infraštruktúre strediska odpadajú dlhé nástupy dolinou, cenou za to je komerčný nádych tejto lokality.
Dolina je zo západnej strany ohraničená Lomnickým hrebeňom, ktorý cez Lomnické sedlo vybieha z Lomnického štítu. Amfiteáter doliny zo severu dotvára spektakulárny Vidlový hrebeň, ktorý prepája masív Lomnického štítu s Kežmarským štítom (2558 m). Východná časť doliny je ohraničená masívom Huncovského štítu (2391 m).
Upozorňujem, že pre skialpinizmus nie je Návštevným poriadkom TANAPu povolená celá lokalita. Týmto sprievodcom sa nesnažím nikoho motivovať, aby porušoval akýkoľvek zákon. Vykonávanie skialpinistickej činnosti je na slobodnom rozhodnutí každého z vás. Ak sa napriek upozorneniu rozhodnete pre skialpinizmus v tejto oblasti, vnímajte Prírodu a správajte sa čo najohľaduplnejšie!
Prístup
Prístup do lokality je jednoduchý. Z Tatranskej Lomnice lanovkou na Skalnaté pleso, odkiaľ na lyžiach pokračujeme asi pol hodinu do Lievikového kotla v centrálnej časti Skalnatej doliny, kam ústí prevažná časť nižšie zakreslených línií. Do Lievikového kotla je možné dostať sa aj z Lomnického sedla (lanovkou) a následným zlyžovaním cez Kartarikov žľab.
Najlepšie podmienky
Dolina má špecifickú mikroklímu, vďaka ktorej je väčšina línií pri prevládajúcom SZ prúdení v sezóne relatívne skoro dostatočne vysnežená. Strmšie línie (najmä Kežmarský štít a začiatok zjazdu Lomnického štítu cez Cmiter) sú zvyčajne v podmienkach až v marci, začiatkom apríla.
Ubytovanie
Veľa možností dole v Tatranskej Lomnici alebo okolitých podtatranských dedinách. Na Skalnatom pleso je možnosť ubytovania na Skalnatej chate.
SCHEMATICKÁ MAPA DOLINY
FOTOMAPA SKALNATEJ DOLINY
LOMNICKÝ ŠTÍT
Lomnický štít je so svojou výškou 2634 m druhým najvyšším štítom Vysokých Tatier. Na jeho vrchole sa nachádza meteorologická stanica spolu s konečnou stanicou lanovky zo Skalnatého plesa. Priamo z vrcholu Lomnického štítu sa dá lyžovať tromi líniami: južnou smerom do Lomnického sedla, severo-východnou do Cmitera (obe sú zakreslené a opísané nižšie) alebo náročnejšie cez
Medené lávky v severnej stene do Veľkej Zmrzlej doliny.
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A
Zjazd smerom na juh: od hornej stanice lanovky na vrchole Lomnického štítu priamo na juh cca 15 m strmým žliabkom až do krátkeho rozšírenia v jeho pravej časti. Rozšírením lyžujeme asi 8 m najskôr sprava, potom traverz 3 m doľava do druhého zúženia (pozor na reťaze pod snehom!). Týmto krátkym zúžením do strednej širšej a menej strmej časti žľabu (Mojžišov prameň), ktorá ústi na širokú snehovú pláň. Pravou časťou pláne až na úroveň Lomnického sedla. Ďalej doľava dole Kartarikovým žľabom na dno Skalnatej doliny alebo doprava cez hrebeň do
Filmárskeho žľabu a ním do Malej Studenej doliny.
prvých 30 m okolo 50°, nižšie 35-43°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
450 m (do Lomnického sedla),
1000 m (do M.Studenej doliny),
750 m (do Skalnatej doliny)
marec-apríl;
technická obtiažnosť hornej časti silne závisí od množstva snehu; prvozjazd: 1955 K. Bruk
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
B
Zjazd cez Cmiter do Skalnatej doliny: z plošinky za zábradlím (západne od meteorologickej stanice) priamo nadol (možnosť výskytu vytečeného ľadu) až na horný okraj širokej pláne, ktorou krátky traverz doprava do malého sedielka (Medenej štrbiny) na konci Hrebeňa Vidiel. Ďalej ľahko relatívne širokým svahom (cez jedno krátke zúženie) spadajúcim popod J steny Hrebeňa Vidiel až nad skalné prahy Cmitera. Tie buď obchádzame traverzom zľava alebo (ťažšia varianta) priamo nadol strmým mierne zužujúcim sa žliabkom (možnosť ľadopádu). Kotlom Cmitera ľahko až nad jeho spodný skalný prah, ktorý prekonávame krátkou rampou spadajúcou šikmo vpravo nadol. Spod prahu ľahko dole do Lievikového kotla.
40-50°, v Cmitri 35-40°
S5, E2+,
červený ťažký
750 m (do Lievikového kotla)
marec-apríl;
možnosť lyžovania ťažšej varianty do Cmitera priamo strmým žliabkom (občas je tu vytečený malý ľadík); prvozjazd: 4.5.1986 V. Tatarka
C
Vidlové sedlo do Skalnatej doliny: zo sedla priamo nadol cez zúženie (šírka cca 170 cm na 5 m) do rozširujúceho sa žľabu ústiaceho nad kotol Cmitra. Tu buď zľava ponad prahy, alebo priamo do napriamujúceho žľiabku zjazdu B a ním ďalej do Cmitra. Ďalej ako zjazd B cez spodný prah až na dno doliny.
40-50°, v Cmitri 35-40°
S5-, E2,
červený stredne ťažký
550 m (do Lievikového kotla)
január-apríl;
pekná logická línia viditeľná priamo zo Skalnatého plesa; prvozjazd: ?
KEŽMARSKÝ ŠTÍT
Kežmarský štít (2556 m) tvorí spolu s Lomnickým štítom a Hrebeňom Vidiel mohutný kotol Cmitera spadajúci do Lievikového kotla, ktorý je súčasťou Skalnatej doliny. Štít sa dá zlyžovať viacerými líniami, no zrejme najznámejšou z nich je legendárna Tatarkova cesta v JZ stene.
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
D1
Tatarkova cesta v JZ stene (direkt variantou do Cmitera): z malého sedielka vo vrcholovom hrebeni Kežmarského štítu priamo nadol žľabom až po výrazné snehové sedielko po pravej strane, cez ktoré rampou doprava nadol. Na konci rampy zoskokom do žliabku, ktorým ďalej priamo do kotla Cmitera. Spodný prah Cmitera lyžujeme buď plytkou strednou časťou alebo náročnejšou ľavou stranou. Pod prahom už ľahko pláňami na dno Lievikového kotla Skalnatej doliny.
horný žľab 40-45°, rampa 45° (spod- ná časť rampy 50-55° na 20 m), spodný direkt žlia- bok 50-55° na 50 m
S6-, E3,
čierny ľahký
700 m (do Lievikového kotla)
marec-apríl;
špecifický zjazd, v ktorom je kľúčové vystihnúť podmienky, kedy sa dá celá lajna (vrátane spodného prahu Cmitera) zlyžovať kontinuálne (t.j. bez zliezania alebo zlanovania), technicky náročné miesto je prechod z rampy do spodného žliabku a následná direkt varianta žliabkom do Cmitera;
Článok o zjazde
D2
Tatarkova cesta (originálna varianta): začiatok rovnako ako zjazd D1 až na koniec rampy, ktorá sa napája na spodný napriamujúci žľab. Odtiaľto napešo cca 20 – 30 m priamo hore žliabkom až na snehový hrebienok, z ktorého (už znova na lyžiach) traverz doprava rampou až do susedného žľabu (spadajúceho z Kežmarskej štrbiny). Týmto žľabom ľahko do Cmitera a ďalej opäť ako línia D1 (resp. B).
rampa 45-50°, susedný žľab 45° (zvyšok ako D1)
S5+, E3,
čierny ľahký
700 m (do Lievikového kotla)
marec-apríl;
technicky výrazne ľahšie ako direkt, nevýhodou je nutnosť vyzúvať lyže a časť línie ísť napešo; prvozjazd: 8.5.1988 V. Tatarka
E
Kežmarská priehyba: z východnej časti vrcholu Kežmarského štítu najprv na JV šikmo vľavo na pláň, ktorou nadol asi 100 m do štrbiny (na Kežmarskú priehybu). Z priehyby doprava (na JZ) nadol širokým žľabom, ktorý je sprava ohraničený kolmými stienkami. Ním ľahko cca 300 m až do miesta, kde sa láme do steny. Tu traverz doľava do výrazného snehového sedielka. Zo sedielka strmším a užším žliabkom cca 50 m dole až do žlabu spadajúceho z Huncovského sedla. Tu napešo hore 30 m cez snehové rebierko na líniu zjazdu F a ním už ľahko nadol do Skalnatej doliny.
40-45°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
700 m (do Lievikového kotla)
marec-apríl;
v hornej časti možnosť napriamiť líniu z vrcholu viac na juh zužujúcim sa žľabom 100 m s napojením do žľabu spod priehyby (ťažšie, málokedy vysnežené); za dobrých podmienok je pravdepodobne možné kontinuálne napriamiť aj líniu spodného žľabu, len treba byť trochu trpezlivý... prvozjazd: 8.4.1988 V. Tatarka
HUNCOVSKÝ ŠTÍT
Huncovský štít so svojou výškou 2319 m a s relatívne nevýrazným tvarom nepatrí k dominantným tatranským štítom. Svojej popularite vďačí najmä ľahkej dostupnosti z blízkeho Skalnatého plesa. V masíve je možné lyžovať prakticky na všetky svetové strany, avšak najvýraznejšie línie vedú v jeho západnej stene. Južný svah patrí k ľahším túram a je vhodný pre začínajúcich skialpinistov.
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
E
Pozri opis línie E pri predchádzajúcej fotografii vyššie.
40-45°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
700 m (do Lievikového kotla)
Pozri poznámku ku zjazdu E vyššie.
F
Huncovské sedlo: zo sedla priamo nadol výrazným žľabom. Približne v jeho polovici vľavo cez malé snehové rebro do ľavej vetvy žľabu. Ňou na dno doliny.
35-42°, 1x 10m 45°
S4, E2,
modrý ťažký
500 m (do Lievikového kotla)
február-apríl;
jedna z najčastejšie jazdených línií v sektore Skalnatej doliny; prvozjazd: 17.3.1985 V. Sadloň, J. Sidor
G
Huncovský štít: z vrcholu najskôr na juh po hrebeni do plytkého sedielka, z ktorého doprava nadol výrazným žľabom. Po asi 100 m prechod doprava cez snehové rebro na šikmú rampu. Ňou do žľabu z Huncovského sedla (zjazd F), ktorým ďalej do Lievikového kotla.
40-45°
S4+, E2,
červený ľahký
520 m (do Lievikového kotla)
február-apríl;
prvozjazd: 27.2.1986 V. Tatarka
H
Huncovský štít (J): z nevýrazného J vrcholu Huncovského štítu priamo nadol širokou pláňou až na Skalnaté pleso.
30-37°
S3, E1,
modrý ľahký
600 m (na Skalnaté pleso)
január-marec;
ľahké, vhodné pre začiatočníkov; prvozjazd: zima 1919/1920 Mj Túma
