Júlska premiéra

14 | 10 | 2023

Výhľad z Mangartu smerom na Jalovec a Triglav


08.10.2023: LM. Nákupné meškanie. Nedeľný nepokoj. Štrková sprška. Tarviský autobivak.
09.10.2023: Montasio. Jesienka. Šotolinová Findenegg. Kozie eldorádo. Vrcholová samota.
10.10.2023: Soča. Dopĺňací Bovec. Lezecká vsuvka. Očista. Zákrutový Vršič. Ticho cintorína.
11.10.2023: Triglav. Farebné Vrata. Exponovaná rozbitosť. Vrcholové nálety. Nekonečný zostup.
12.10.2023: Bled. Pokrčenie. Mg a Fe. Osviežujúce jazero. Bohinjská jazda. Slovinský fjord.
13.10.2023: Mangart. Najvyššou cestou. Alternatívny výstup. Samota v oblakoch. Čarozápad.
14.10.2023: Bohinjska Bela. Víkendová plnka. Vyšmýkané oddychovky. Suveníry. Frontálny LM.

Náš spanilý výlet do Júlskych Álp začíname nie úplne spanilou jazdou spod Tatier do Tarvisia
Po príjemnom bivaku v aute mierime na Jof di Montasio v talianskej časti pohoria a tešíme sa z krásnych farieb, ktorými jeseň začína maľovať tunajšie údolia a kopce
Na Montasch vystupujeme trasou Via Findenegg, ktorá asi nebude úplne triviálnou výstupovkou
Chodníčky sú síce dobre značené, no väčšinou suťové s častými nezaistenými exponovanými úsekmi
V spleti žľabov, veží a vežičiek vďaka presnému značeniu zablúdenie nehrozí
Terén neprekračuje náročnosťou II-III. stupeň, no každý chyt a stup je potenciálny alebo skutočný loker, takže nahor lezieme čo najopatrnejšie
Najväčšie objektívne nebezpečenstvo tu predstavujú všade prítomné kozorožce, ktoré pri pohybe v rozbitom kuloári každú chvíľu púšťajú menšie či väčšie šutre
Po necelých štyroch hodinách nečakane zaujímavého a miestami aj adrenalínového výstupu si môžeme v kľude vychutnať výhľady z vrcholu Jof di Montasio / Montasch (2754 m), ktorý je druhým najvyšším štítom Júlskych Álp
Aj na zostupovej normálke si treba dávať pozor, aby sa človek na šotoline nešmykol a nedzigol na jednu alebo druhú stranu
Pod hrebeňom sa napájame na káble feráty Scala-Pipan
Rebrík na rebríku
No nevylez na takýto šuter
Za celý deň stretávame len dvoch ľudí no asi 50 kozorožcov a aj tento miestny kápo nám dáva jasne najavo, kto ju tu pánom
Pohľadom zdola sa lúčime s Jožkom Montážnikom a schádzame na parkovisko pri Pecolalm
Ďalší deň sa presúvame z Talianska do slovinskej časti Júlskych Álp, ktorá takmer celá spadá pod Triglavský národný park
Po doplnení zásob v mestečku Bovec frčíme nahor popri azúrovej riečke Soča
Pri Plajeru si na obrovských šutroch, ktoré sem pred nejakým časom popadali z hornej časti masívu, servírujeme v rámci oddychového dňa niekoľko pekných ľahkých ciest (na fotke v ceste Niki Part, 6b os)
Majster pavúk a jeho web
Podvečer cez priesmyk Vršič prechádzame na druhú stranu pohoria do Kranjskej Gory
Po príjemnej noci pri pokopališči môžeme relatívne čerství vyraziť do doliny Vrata k Aljaževmu domu, odkiaľ začíname dlhú túru na Triglav (vrchol vidieť osvietený v pozadí)
Do doliny už zavítala farebná jeseň
Vo farebnom lesíku sa na chvíľu zastavujeme pri malebnej chatke a potom pokračujeme do sedla Luknja (v pozadí)
Spod sedla sa nám v plnej kráse ukazuje obrovský múr severnej steny Triglavu
Geológovia by si tu tiež prišli na svoje
V sedle Luknja dopĺňame palivo a začíname výstup trasou cez Plemenice (Bamberg Weg)
Hneď nad sedlom nám je jasné, že ani dnes nepôjde o žiadnu prechádzkovú turistiku, ale serióznu šarpaciu cestu s mnohými nezaistenými exponovanými pasážami v rozbitom teréne
Aj horná časť pod Plemenicami vedie viacerými no-fall zónami po ľavej časti hrebeňa priamo nad severnou stenou
Chodník je však aj tu dobre značený a ani jedincom s podpriemerne vyvinutým orientačným zmyslom by zablúdenie hroziť nemalo
Jedna z exponovaných zákrut chodníčka za vrcholom Plemenice s parádnymi výhľadmi priamo do severnej steny Triglavu
Crux?
Za Plemenicami nasleduje Planja, ktorá nám vyprahnutým skalným charakterom prípomína mesačnú krajinu na chorvátskom Pagu
V strmej vrcholovej časti sa napájame na trasu Kugyjeva, kde však ferátový kábel nečakane končí v exponovanom vyšmýkanom kútiku nad kolmou stenu, a tak aj v týchto miestach prúdi v žilách opäť o čosi viacej adrenalínu, než je pre nás pri vysokohorskej turistike bežné
Po šiestich hodinách výstupu a viac než 2000 výškových metroch všelijakého terénu sa ocitáme na Triglave (2864 m), najvyššom bode Júlskych Álp a celého Slovinska
Vrcholová komnata
Na vrchole stretávame len pár ľudí, z ktorých väčšina sem došla po klasickej trase hrebeňom cez Malý Triglav, kade zostupujeme dole aj my
Od chaty Kredarica sa nám ukazuje krasový severný kotol pripomínajúci ľadovec s trhlinami
Po nekonečných skalných svahoch a muldách zostupujeme nad prah severnej steny, kade vedie najľahšia zostupová trasa naspäť do doliny Vrata
Posledné lúče slnka a vzadu sedlo Luknja, kde sme pred pár hodinami začínali náš triglavský okruh
Aj na zostupovke Čez Prag treba byť miestami opatrný, o čom svedčí zopár spomienkových tabuliek a krížikov popri chodníku
Záverečný zliezačik nad dolinou už ideme pri čelovkách a naspäť na parkovisko prichádzame unavení po jedenástich hodinách
Po dlhej túre na Triglav si ordinujeme oddychový deň spojený s návštevou neďalekého Bledu
Vodička v jazere má ešte kúpateľnú teplotu a vonku pripeká slniečko, a tak neodolám krátkej regeneračnej rozplavbe
V strede jazera sa nachádza populárny ostrovček s kostolom a za ním na brale ešte populárnejší Bledský hrad
Podvečer sa cez Bohinjské údolie presúvame do dediny Ribčev Laz, odkiaľ už v roku 1778 podnikli títo štyria domáci odvážlivci prvý výstup na Triglav (vrchol vidieť osvetlený v pozadí vľavo)
Bohinjské jazero nám trochu pripomína nórske fjordy
Po oddychovom dni sa opäť vydávame do kopcov - dnes na známy Mangart (v pozadí v strede), pod ktorý vedie najvyššie položená cesta v Slovinsku
Záverečná časť Mangartskej cesty je pre zosuv skál uzavretá, preto trochu improvizujeme a pod západnú stenu nastupujeme cez Vrh Krnice
Trasa cez Krnicu sa ukazuje ako krásna nástupová varianta a my sme nakoniec vďační, že cesta pod nami je zavalená, inak by sme pod západnú stenu nastupovali nepeknou suťou spod Mangartského sedla
Západná stena je ešte aj naobed zahalená v chladnom októbrovom tieni, preto namiesto pôvodného plánu vyliezť si Briljantiu (6b) sa rozhodujeme pre slnečnejšiu líniu JZ hranou Sudwestkante (4+, 7 dĺžok, 310 m)
Lezky nechávame v batohu a celú cestu lezieme pohodlne v approach topánkach Scarpa Mescalito, vďaka čomu si aj v papierovo ľahších dĺžkach trochu zalezieme (na fotke v prvej dĺžke)
Výlez z komína druhej dĺžky
Výhľady zo steny
Pekné popoliezanie v kľúčovej piatej dĺžke
Na slniečku je napriek miernemu vetru teplota príjemná
Vyhliadkové miesto Na Drni, kde sa JZ hrana napája na líniu ferátovej cesty Slovenska pot
Ferátou pokračujeme zvyšných 150 výškových metrov až na vrchol
Na vrchole Mangartu sme o pár metrov vyššie než na Gerlachu (2679 m)
Vrcholový kríž zdobí detailná drevorezba
Nádherné výhľady smerom na Jalovec, Triglav a ostatné kopce Júlskych Álp ponorené do oblakov
Sonka a jej lekcia, ako si vycvičiť čavku
Z vrchola zostupujeme normálkou do Mangartského sedla
Na severnom horizonte sa črtajú Vysoké Taury s dominantnou pyramídou Grossglockneru
Zapadajúce slnko a oblačnosť pretekajúca cez horské hrebene vytvára veľkolepé prírodné divadlo, takže už sa len pohodlne usadiť a v tichosti si vychutnať túto nádheru
Západ slnka za Montaschom je krásnou bodkou za dnešným dňom, ktorý patrí k jedným z najkrajších, aké sme doposiaľ v horách zažili
Po magickej hodinke sa ponárame do chladnej oblačnosti
Naspäť na Mangartskej ceste si v prichádzajúcom šere uvedomujeme, že sme dnes okrem pár ľudí na parkovisku počas celého dňa nikoho nestretli
Nekonečnými tunelmi a zákrutami sa vraciame dole do údolia a potom frčíme cez priesmyk Predel na naše obľúbené autobivakovacie miesto nad Tarvisiom
Ďalší deň sa opäť budíme do nádherného jesenného rána a údolím Sávy frčíme dole do Bledu, kde si chceme pred jazdou domov ešte trochu zaliezť a nakúpiť zopár magnetiek
Na lezenie si vyberáme oblasť Bohinjska Bela, kde skaly vyrastajú dedinčanom rovno za humnami
Niekoľkým ľahšími regeneračnými cestami sa lúčime s Júlskymi Alpami, do ktorých som mal možnosť nazrieť prvý krát až počas tohto výletu, no určite to nebolo naposledy. Hvala!