Stiahni si sprievodcu vo formáte PDF: VelkaStudenaDolina_v1.1.pdf
Popis oblasti
Veľká Studená dolina sa nachádza vo východnej polovici Vysokých Tatier. Južnú časť doliny ohraničuje mohutný masív Slavkovského štítu (2452 m), z ktorého do doliny spadá niekoľko výrazných rebier a kuloárov. Vyššie dolina po ľavej strane pokračuje Dolinkou nad Vareškovým plesom, masívom Bradavice (2476 m) a Kotlinkou pod Prielomom. Záver doliny ohraničuje hlavný hrebeň, v ktorom dominuje Východná Vysoká (2429 m), Svišťový štít (2383 m), Javorový štít (2418 m), Ostrý štít (2367 m) a Široká veža (2462 m). Pravú časť doliny tvorí dlhý Prostredný hrebeň, v ktorom kraľuje majestátny Prostredný hrot (2441 m), oddeľujúci Veľkú Studenú dolinu od susednej Malej Studenej doliny.
Upozorňujem, že pre skialpinizmus nie je Návštevným poriadkom TANAPu povolená celá lokalita. Týmto sprievodcom sa nesnažím nikoho motivovať, aby porušoval akýkoľvek zákon. Vykonávanie skialpinistickej činnosti je na slobodnom rozhodnutí každého z vás. Ak sa napriek upozorneniu rozhodnete pre skialpinizmus v tejto oblasti, vnímajte Prírodu a správajte sa čo najohľaduplnejšie!
Prístup
Východiskovým bodom pre vstup do doliny je Hrebienok (1285 m), na ktorý sa dá dostať zo Starého Smokovca (1010 m) buď pozemnou lanovkou alebo po zjazdovke (príp. sánkarskej dráhe) za cca 30 min. Z Hrebienka pokračujeme asi 10 min na rázcestník pri Starolesnianskej poľane, ktorý rozdeľuje chodník smerujúci do Malej Studenej doliny (doprava dole cez potok) a Veľkej Studenej doliny (doľava hore, modrá značka). V zimnom období je na lyžiach ďalej praktickejšie nesledovať modroznačený chodník, ale pokračovať vpravo poniže chodníka výsekom v lese, ktorý sa nazýva Húpačky. Lyžiarska trasa cez Húpačky ústí až na hornú hranicu lesa, nad ktorou sa znova napája na zimný značený chodník vedúci vyššie do doliny.
Najlepšie podmienky
Dolina je špecifická silnými vetrami, ktoré hlavne pri severných smeroch na začiatku sezóny v spojení s chladným počasím znepríjemňujú výstup v spodných a stredných častiach doliny. Vetrom sú často vystavené aj sektory v masíve Slavkovského štítu, preto tu zvyknú byť vhodné snehové podmienky až neskôr v sezóne (výnimkou je Kráľovský žľab, ktorý má zvyčajne dostatok snehu už začiatkom zimy). Sektory vyššie v doline s východnými a južnými expozíciami sú bežne v podmienkach už v januári alebo februári, zjazdy orientované na západ bývajú dostatočne vysnežené vo februári až marci. V dlhých kuloároch v masíve Prostredného hrotu pri oteplení a na jar často padajú lavíny a splazy tvoriace v zúžených miestach nepríjemné rigole.
Ubytovanie
Veľa možností je dole v Starom Smokovci alebo okolitých podtatranských dedinách. Na Hrebienku je možné ubytovať sa na Bilíkovej chate, vyššie v doline na Zbojníckej chate.
SCHEMATICKÁ MAPA DOLINY
FOTOMAPA VEĽKEJ STUDENEJ DOLINY
SLAVKOVSKÝ ŠTÍT
Slavkovský štít (2452 m) so svojou mohutnou SV a S stenou ponúka hneď niekoľko pekných línií pre horské lyžovanie. Dlhý a relatívne nenáročný Kráľovský žľab je tatranskou klasikou. O čosi náročnejší (no scenériou a rozmanitosťou veľmi pekný) je zjazd z vrcholu cez Slavkovskú jamu do Veľkej Studenej doliny a zjazdy zo Slavkovskej kopy na sever do Dolinky nad Vareškovým plesom. Nielen začínajúcich lyžiarskych turistov možno poteší pekná ľahká línia zo Slavkovského sedla.
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A
Kráľovský žľab: zo Sedla za Nosom priamo nadol širokým žľabom k strmšiemu zúženiu. Pravou časťou zúženia do kotla v strednej časti. Ďalej priamo nadol spodným esovito zúženým žľabom až do jeho ústia na hranicu lesa (turistický chodník na Zbojnícku chatu).
30-40°, 1x 20m 40-42°
S4-, E2,
modrý ťažký
850 m (do Veľkej Studenej doliny)
január-apríl;
dlhý rozmanitý zjazd, ľahko dostupný z Hrebienka, možnosť lyžovať až z vrcholu Slavkovského štítu, lavinózne
B
Slavkovský štít (cez Slavkovskú jamu): z vrchola priamo nadol žľabom ústiacim do hornej časti Slavkovskej jamy. Ďalej muldou (sprava obchádzajúc skalnú bariéru v hornej časti Slav. jamy) až do nevýrazneho širokého sedielka, odkiaľ doprava nadol spadá výrazný široký žľab zakončeným skalným prahom. Týmto žľabom ľahko až do jeho spodnej tretiny. Tu traverz doľava cez rebro na krátku pláň a jej zúžením doprava nadol pod spomínaný skalný prah. Ďalej ľahko na dno V. Stud. doliny.
horný žľab 40-47°, stredná a spodná časť 35-40°
S4+, E2,
červený ľahký
900 m (na dno Veľkej Studenej doliny)
marec-apríl;
veľmi pekný a na tatranské pomery dlhý zjazd, sklon začiatku horného žľabu závisí od prevejov na hrebeni, v hornom žľabe častý nedostatok snehu
C1
Slavkovská kopa: z hrebeňa kopy nadol asi 250-300 m držiac sa ľavého okraja Slavkovskej jamy až do miesta, kde skalný okraj vľavo prerušuje snehová plošina (resp. sedielko, Slavkovská priehyba). Odtiaľ nadol smerom k Vareškovmu plesu úzkym esovitým žľabom, ktorý prechádza po cca 60 m do zúženia (1-1,5 m). Toto zúženie je možné oblyžovať zľava cez snehové rebierko do vedľajšieho žliabku, ktorým sa dostaneme späť do hlavného žľabu (už pod zúženie). Hlavným žľabom potom ľahko nadol do Dolinky nad Vareškovým plesom.
horná časť (po sediel- ko) 35-40°, žľab v hornej časti 45-48°, nižšie 40-43°
S5-, E2,
červený stredne ťažký
500 m (k Vareško- vému plesu)
marec-apríl;
sedielko na okraji Slavkovskej jamy je zhora orientačne náročné trafiť, preto je vhodné najskôr si líniu zjazdu vyšľapať napešo a až potom zlyžovať
C2
Vareškový hrebeň spod Slavkovskej kopy: z hrebeňa krátkym žliabkom asi 30 m priamo nadol a potom šikmo doprava do vedľajšieho výrazného žľabu spadajúceho spod vrchola Slavkovskej kopy. Priamo nadol týmto rozširujúcim sa žľabom až nad skalnú bariéru, okolo ktorej lyžujeme plytkým svahom sprava a následne sa vraciame naspäť doľava do línie žľabu. Ďalej spodným zúženým žľabom priamo nadol až na dno Dolinky nad Vareškovým plesom.
40-45°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
470 m (k Vareško- vému plesu)
marec-apríl;
scenericky pekný a rozmanitý zjazd, pozor na lavíny (terénna pasca - skalné prahy)
D
Vareškové sedlo: zo sedla v hrebeni doľava nadol do žľabu, ktorým pokračujeme na pláne v strednej časti línie. Ich ľavou časťou popri skalných ostrovčekoch doľava cez snehový hrebienok až na spodný svah, ktorým už ľahko na dno Dolinky nad Vareš. plesom.
40-45°
S4, E2,
červený ľahký
450 m (k Vareško- vému plesu)
marec-apríl;
pekná logická línia
E
Slavkovské sedlo: zo sedla nadol buď do širokého žľabu na pravej strane skalného chrbta alebo svahom z ľavej strany (bodkovaná varianta) do Dolinky nad Vareškovým plesom.
30-40°
S3+, E1,
modrý stredne ťažký
450 m (k Vareško- vému plesu)
KOTLINKA POD PRIELOMOM - SVIŠŤOVÝ ŠTÍT
Kotlinka pod Prielomom a masív Svišťového štítu ponúkajú ľahšie zjazdy vhodné pre začínajúcich skialpinistov. Sedlo Prielom je zároveň významným prechodovým sedlom medzi Litvorovou dolinou a V. Studenou dolinou. Skúsenejší lyžiari sa môžu vyšantiť v krátkej ale peknej V stene Svišťového štítu.
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
F
Sedlo pod Kupolou: zo sedla priamo nadol cca 20 m úzkym žliabkom (kľúčové miesto zjazdu) a ďalej už ľahšie širokým žľabom až na dno Kotl. pod Prielomom.
hore 20 m 40-45°, nižšie 35-42°
S4, E1+,
modrý ťažký
350 m (do Kotlinky pod Prielomom)
január-apríl;
horný žliabok často vyfúkaný na skalu, spodný svah lavinózny
G
Studené sedlo: zo sedla najskôr priamo nadol, neskôr mierne zľava pomedzi malé skalné prahy, do spodnej časti širokého žľabu, ktorým ľahko dole do Kotlinky pod Prielomom.
35-43°
S4, E1+,
modrý ťažký
350 m (do Kotlinky pod Prielomom)
január-apríl;
potrebné väčšie množstvo snehu na dostatočné presneženie prahu v hornej polovici zjazdu
H
Prielom: zo sedla širokým svahom priamo nadol do Kotlinky pod Prielomom.
35-40°
S3+, E1,
modrý stredne ťažký
300 m (do Kotlinky pod Prielomom)
január-apríl;
vhodné aj ako prechod z/do Litvorovej doliny
I
Svišťový štít (cez Kotlinu pod Divým sedlom): z vrchola širokou pláňou smerom na JZ cez Kotlinu pod Divým sedlom do Kotlinky pod Prielomom.
30-37°
S3, E1,
modrý ľahký
400 m (do Kotlinky pod Prielomom)
január-apríl;
tatranská klasika lyžiarskej turistiky
J
Svišťový štít (k Pustým plesám): z vrchola smerom na SV do výrazného žľabu, ktorým priamo nadol až do jeho spodnej časti. Ďalej traverz doľava cez snehové rebro a vedľajším žliabkom nadol na pláne spadajúce k Pustým plesám.
vrchol. prevej 50-55° na 5 m, zvyšok 40-45°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
330 m (k Pustým plesám)
február-marec;
v závislosti od veľkosti prevejov je kľúčový začiatok zjazdu
K
Svišťové sedlo: z pravej časti Svišťového sedla širokým svahom šikmo doľava nadol k Pustým plesám.
35-40°
S3+, E1,
modrý stredne ťažký
170 m (k Pustým plesám)
január-apríl;
pozor na lavíny (previaty sneh pod hrebeňom)
L
Hranatá veža: z vrchola terasou popod hrebeň doprava na svah zvažujúci sa k Pustým plesám.
30-40°
S3+, E1,
modrý stredne ťažký
220 m (k Pustým plesám)
január-apríl;
ďalší z relatívne ľahších zjazdov vhodných pre začínajúcich skialpinistov
JAVOROVÝ ŠTÍT - PRIEČNE SEDLO
Populárna časť Veľkej Studenej doliny, keďže ako jedna z mála lokalít v Tatrách je oficiálne povolená pre lyžiarsku turistiku a skialpinizmus. Zjazdy z Rovienkového sedla, Malého Závratu a Priečneho sedla sú vhodné pre začiatočníkov (Priečne sedlo je zároveň významným prechodovým sedlom medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou). Javorový štít (2417 m) je určený pre skúsených lyžiarov. Jeho vrcholovú časť tvoria dva samostatné vrcholy - SZ a JV. Pod JV vrcholom sa rozprestiera smerom na juh rozsiahle plató, ktoré sa nižšie láme a zužuje v žľab, kadiaľ vedie južný zjazd (P1). Strmá Z stena je rozdelená na dve časti širokým žľabom, ktorým vedie západný zjazd (O). Najľahšia línia z Javorového štítu vedie z JV vrchola smerom na východ do Ostrého kotla (P2).
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
M
Rovienkové sedlo: zo sedla priamo nadol krátkym širokým žľabom na svah ústiaci k Ľadovému plesu.
35-43°
S4-, E1,
modrý stredne ťažký
200 m (k Ľadovému plesu)
január-apríl;
krátke, pozor na lavíny (terénna pasca - pleso)
N
Malý Závrat: zo sedla svahom nadol smerom k Ľadovému plesu alebo priamo do Zbojníckeho spádu (do tzv. Generálu).
35-42°
S3+, E1,
modrý stredne ťažký
220 m (k Ľadovému plesu)
január-apríl;
veľmi populárna túra (často rozlyžované)
R1
Priečne sedlo (cez Streleckú kotlinu): zo sedla žliabkom priamo dole na rozsiahle pláne vľavo od Streleckej veže (tzv. Strelecké polia). Pláňami priamo nadol až do žľabovitého zúženia, za ktorým doprava nadol na dno doliny (na zimný značkovaný chodník).
30-40°
S3, E1,
modrý ľahký
750 m (na dno Veľkej Studenej doliny)
január-apríl;
klasická lyžiarska trasa z Priečneho sedla do Veľkej Studenej doliny
R2
Priečne sedlo (variant sprava okolo Streleckej veže): zo sedla najskôr priamo dole a následne dlhý traverz doprava popod J stenu Širokej veže na snehový hrebeň vybiehajúci zo Streleckej veže. Z hrebeňa sprava nadol popod Z stenu Streleckej veže na svahy spadajúce do spodnej časti Zbojníckeho spádu.
30-40°
S3, E1,
modrý ľahký
600 m (do Zbojníckeho spádu)
január-apríl;
menej populárne než klasická varianta, ktorá je z lyžiarskeho hľadiska praktickejšia
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
O
Javorový štít (Z stena): zo SZ vrchola Javorového štítu širokou snehovou pláňou doľava nadol do krátkeho lievikovitého zúženia, z ktorého spadá priamo nadol široký žľab zakončený asi 50 m vysokou kaskádovitou skalnou stenou. Týmto žľabom nadol, pričom cca 20 m nad jeho skalným zakončením traverzujeme cez snehový hrebienok a rampou doľava 15 m do vedľajšieho užšieho a strmšieho žliabku. Ním priamo dole cez malý skalno-ľadový prah v jeho strednej časti až do Zbojníckeho spádu.
horná a stredná časť 38-45°, spodný žliabok 50-55°
S5+, E3,
čierny ľahký
450 m (do Zbojníckeho spádu)
marec-apríl;
horná a stredná časť je technicky relatívne ľahká, ale značne exponovaná, narozdiel od spodného žliabku, ktorý je menej exponovaný, ale technicky náročnejší. Malý skalno-ľadový prah v spodnom žliabku býva málokedy úplne vysnežený
P1
Javorový štít (J stena): z JV vrchola Javorového štítu sprava popod hrebeň na široké plató. Jeho stredom priamo na juh cca 300 m až do miesta, kde sa strmo láme smerom a zužuje v žľab. Týmto žľabom priamo nadol až do jeho spodnej časti zakončenej nízkym skalným prahom. Ten prekonávame sprava snehovým zúžením a následne krátkou rampou vľavo (popod spomínaný skalný prah) na širokú pláň, ktorou už ľahko nadol do Zbojníckeho spádu.
horné plató okolo 20°, stredná a spodná časť 42-47°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
450 m (do Zbojníckeho spádu)
marec-apríl;
málo strmé vrcholové plató je v kontraste so spodnou, relatívne strmou časťou zjazdu. V zúžení, ktorým sa sprava prekonáva nízky skalný prah v spodnej časti žľabu, sme mali vytečený menší položený ľadopádik, ktorý sa však dal bez väčších problémov prekonať na lyžiach
P2
Javorový štít (V stena): z JV vrchola Javorového štítu cca 10 m po hrebeni smerom k Pravej veži. Z hrebeňa doľava na strmú postupne sa rozširujúcu pláň. Pláňou mierne vľavo a v mieste jej najväčšieho rozšírenia doprava do žľabu pod Pravou vežou, ktorým ľahko až do Ostrého kotla.
horná pláň 45°, spodná časť do 35°
S4+, E2,
červený stredne ťažký
400 m (do Ostrého kotla k Sivým plesám)
marec-apríl;
možnosť lyžovať z vrchola aj ľahšou variantou do sedielka, z ktorého priamo nadol žľabom popod Pravú vežu (cca S4, E1+, červený ľahký)
PROSTREDNÝ HROT
Prostredný hrot (resp. Stredohrot, 2441 m) dominuje v hrebeni medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou. Svojím majestátnym tvarom patrí medzi najkrajšie štíty Tatier. Kontinuálna lyžiarska línia z vrchola vedie na strane Malej Studenej doliny (čierna línia v zákrese nižšie). O čosi ľahšia línia (s nutnosťou preliezania skalného rebra) vedie v hornej časti prevažne na strane V. Studenej doliny a do M. Studenej doliny pokračuje zo Sedla pred Prostredným. Samostatnými žľabovými líniami v masíve na strane Veľkej Studenej doliny sú zjazdy zo Žltej lávky, Štrbiny za Prostredným a Bráničky.
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
U1
Prostredný hrot: priamo z vrcholovej plošiny najskôr smerom na J krátkym žliabkom. V jeho polovici odbočíme doprava cez sedielko v hrebeni na stranu Veľkej Studenej doliny. Ďalej priamo nadol (smerom na JZ) širokou snehovou pláňou cca 150 m. Následne traverz doľava na skalné rebierko (preliezané bez lyží cca 3 m). Potom (stále na strane V. Stud. doliny) snehovou pláňou do Sedla pred Prostredným, ktorým prechádzame doľava na stranu Malej Studenej doliny. Zo sedla priamo nadol do M. Stud. doliny širokým kuloárom, ktorý sa v dolnej časti zužuje a naberá na sklone. Spodným zúžením kuloára na snehový kužeľ, ktorým už ľahko na dno doliny.
horná časť 35-42°, zo sedla 40-45°
S4+, E2+,
červený ťažký
850 m (z vrchola na dno Malej Studenej doliny)
február-apríl;
pekný dlhý zjazd, zlyžovaná je aj ťažšia varianta zjazdu (bez nutnosti vyzúvať lyže počas zjazdu), pri ktorej sa lyžuje na strane Malej Studenej doliny (opis pri zjazde U2 nižšie)
U2
Prostredný hrot (kontinuálny zjazd): začiatok zjazdu ako červená línia U1 (opísaná vyššie), teda z vrchola priamo nadol horným žliabkom. Zo žliabku neprechádzame doprava na stranu Veľkej Studenej doliny, ale pokračujeme ním ďalších asi 20 m až do miesta, kde sa žliabok začína stáčať vľavo nadol (končí mixovým prahom). Odtiaľ doprava cez rebro (exponované) do vedľajšieho žľabu. Ním strmo nadol cez krátke zúženie ústiace na pláne tvoriace ľavú časť kuloára spadajúceho zo Sedla pred Prostredným. Pláňami do kuloára, ktorým nadol do Malej Studenej doliny (líniou U1 opísanou vyššie).
45-50° na 150 m, zvyšok 35-45°
S5+, E3,
čierny ľahký
850 m (z vrchola na dno Malej Studenej doliny)
marec-apríl;
jeden z najkrajších tatranských skiextrémov
S
Žltá lávka: zo sedielka žľabom priamo nadol na pláne Streleckej kotliny, z ktorej cez krátke žľabovité zúženie na dno Veľkej Studenej doliny (už spoločne so zjazdom R1 z Priečneho sedla).
35-42°
S4-, E1,
modrý ťažký
600 m (na dno Veľkej Studenej doliny)
január-apríl;
možnosť prechodu z/do Malej Studenej doliny (ťažšie než Priečne sedlo)
T
Štrbina za Prostredným: zo sedielka priamo nadol dlhým kuloárom až na dno Veľkej Studenej doliny.
35-42°
S4-, E1+,
modrý ťažký
700 m (na dno Veľkej Studenej doliny)
január-apríl;
jedna z najdlhších žľabových línií v Tatrách
V
Bránička: zo štrbiny v hrebeni priamo nadol širokým a relatívne plytkým kuloárom až do jeho zúženia na začiatku spodnej časti. V týchto miestach najskôr sprava okolo malého skalného hrebienka a následne doľava do zúženia, ktoré je najstrmším miestom zjazdu (sneh/ľad cca 60° na 5 m). Pod zúžením rozširujúcim sa žľabom znova ľahko až na dno doliny.
35-43°, 1x 50m 40-60°
S5-, E2,
červený stredne ťažký
600 m (na dno Veľkej Studenej doliny)
január-marec;
náročné na vystihnutie podmienok (v zime lavinózne, na jar rigole), kľúčové miesto je objektívne nebezpečné (zbieha sa tu viacero vedľajších žliabkov)
