Balkánske komáre

19 | 10 | 2024

Pohľad na severnú časť Meteory z veže Doupiani


29.09.2024: LM. Rally Poľana. Schengenský spomaľovák. Belehradský štauch. Veliky autoplac.
30.09.2024: Demir Kapija. Balkan highway. Industriálny kaňon. Grécky sever. Litochoro.
01.10.2024: Olympos I. Mačacia invázia. Nekonečný výstup. U Apostolida. Chatová plnka.
02.10.2024: Olympos II. Historický Comici. Koruna Olympu. Božské hrebene. Nekonečný zostup.
03.10.2024: Platamonas. Pokrčené ráno. Lidlácke dobroty. Plážovanie. Večerný office. Komáre.
04.10.2024: Mouzaki. Mäsožravé osy. Kostolná vizita. Korytnačie eldorádo. Horúce lahôdky.
05.10.2024: Meteora I. Hlučný vidiek. Kalabaka trek. Kláštory v oblakoch. Komáre útočia.
06.10.2024: Meteora II - Doupiani. Kláštorná šnúra. Komerčná nevoľnosť. Zemiaková premiéra.
07.10.2024: Meteora III - Holy Ghost. Narodeninový pilier. Plošinovkové hry. Nemci v pätách.
08.10.2024: Meteora IV. Prieskum kaňonov. Oáza ticha. Kancelárska reštika. Zradná sprcha.
09.10.2024: Meteora V - The Grail. Kompletizácia kláštorov. Tieň. Vajcový tanec. Nočný fix.
10.10.2024: Meteora VI - Adrachti. Čakačka. Prusikové peklo. Britská výpomoc. Lano spasené.
11.10.2024: Korfu. Plážové ráno. Naprieč ostrovom. Kettlebell parking. Kerkyrská pevnosť.
12.10.2024: Doukades. Azúrová komercia. Supervápno. Postupka skvostov. Mačka romantička.
13.10.2024: Palaiokastritsa. Loďkové šantenie. Zaseknutá kotva. DWS ochutnávka. Plné pláže.
14.10.2024: Makrades. Komárie ataky. Tour de pobrežie I. Biele útesy. Západ z najvyššieho.
15.10.2024: Gjipe. Ranný trajekt. Tour de pobrežie II. Doštípaní v kaňone. Plážová horúčava.
16.10.2024: Divjake. Smer Tirana. Pelikánia návšteva. Bažiny komárov. Noční pašeráci.
17.10.2024: Bovilla. Jazerné skvosty. Tufový výpek. Navigačné peklo. Priesmykový tankodróm.
18.10.2024: Mavrovo. Klaštorný nocľah. Jaskynné superlinky. Smer sever. Nočné psíky.
19.10.2024: Velika Plana. Záchrana šteniatka. Nekonečné nížiny. Podcastová temnota. LM.

Balkánsky výlet začíname nekonečnou čakačkou na šengenskej hranici Maďarsko/Srbsko, kde na skontrolovanie týchto pár áut pred nami uplynú takmer tri hodiny...
Prvou lezeckou zastávkou na našom balkánskom roadtripe je Demir Kapija v Severnom Macedónsku
Vo veternom kaňone si na rozhýbanie stuhnutých telesných schránok dávame zopár pekných ciest a potom frčíme ďalej do Grécka
Druhý deň sa zobúdzame v malebnom mestečku Litochoro na úpätí Olympu (najvyšší vrchol Mytikas vidieť v pozadí)
Chodníček do osídiel mýtických gréckych božstiev vedie krásnym borovicovým lesom
Vyššie chodník prechádza do strmého terasovitého terénu
Západ slnka z vrcholčeka Mikri Toumpa (2740 m)
Noc trávime na chate Giosos Apostolides vo výške necelých 2700 m
Na večeru výborný grécky šalát a megaporcia bolonských špagiet
Ráno si z chaty vychutnávame magický východ slnka, ktoré sa vynára spoza horizontu Egejského mora
Po raňajkách mierime do SV steny vrchola Stefani, kde máme vyhliadnutú historickú klasiku v podobe cesty Comici - Escher (IV-), ktorá sa po prvovýstupe v roku 1934 stala prvou registrovanou lezeckou cestou v Grécku
Kľúčová dĺžka bez problémov púšťa v spoľahlivých topánkach Scarpa Mescalito
Výhľad zo steny na Muses Plateau a chaty Giosos Apostolides (vľavo) a Christos Kakalos (vpravo)
Slniečko nám v stene zašlo už po druhej dĺžke a pršteky v tieni trochu oziabajú
Na vrchole Stefani (2911 m), na ktorom podľa mýtov a legiend kedysi trónil sám Zeus
Zo Stefani pokračujeme pekným exponovaným hrebeňom (cca III) smerom na Mytikas
Pri lezení v severnej stene prstíky znova trochu oziabajú
Na vrchole Mytikas, ktorý je s výškou 2917 m najvyšším vrcholom Grécka, si opäť užívame hrejúce jesenné slniečko
Výhľady smerom na východ a juh
Z Mytikas zostupujeme normálkou do sedla Kakoskala
Na vrchole Skala (2882 m) sa premávka zahusťuje, takže sa dlho nezdržujeme a ľahkým hrebeňom pokračujeme ďalej na vrchol Skolio
Štvrtým vrcholom Skolio (2905 m) zakončujeme korunu Olympu (v pozadí vľavo Mytikas, vpravo Skala)
Širokou pustou dolinou začíname nekonečný zostup dolu k autu odparkovanému o 1800 výškových metrov nižšie na parkovisku Prionia
Cestou dole stretávame zopár olympijských kamzíkov
Do bukových lesov na úpätí Olympu sa už pomaly vkráda farebná jeseň
Ďalší deň sa v rámci regenerácie čľapkáme na pláži v príjemne teplej vodičke Egejského mora
Večer sa presúvame hlbšie do vnútrozemia do dediny Pyli
Raňajky a náš nový kamarát Pylo
Kostol Porta Panagia
Kúsok od Pyli sa nachádza aj známy stredoveký most Agiou Vissariona
V spaľujúcej horúčave idem omrknúť známu oblasť v kaňone (Pyli Little Gorge), no tieň tu už bude len nejakú hodinku, preto na lezenie radšej uprednostňujeme neďalekú oblasť Mouzaki, kde by poobede slnko už svietiť nemalo
V Mouzaki, ktorá je najznámejšou vápencovou oblasťou v SZ časti Grécka, si v horúcom sparnom počasí servírujeme zopár skvostných ciest od 6a do 6c
Pod skalami sa v lístí potulujú kamuflované korytnačky
Kvôli telepracovným povinnostiam sa nasledujúce dve noci ubytovávame na priváte v dedine Kalochori, vďaka čomu môžeme naplno vstrebávať tunajšiu atmosféru gréckeho vidieka
Z dediny to máme na skok do svetoznámej oblasti Meteora, ktorá sa týči nad údolím rieky Pinios
Meteora sa preslávila kláštormi postavenými na nedostupných zlepencových vežiach (na fotke kláštor Agia Trias)
Prístupové chodníky do niektorých kláštorov boli vysekané v kolmej až previsnutej skale
Mnísi si transport uľahčujú lanovkami
Ženský kláštor Roussanou s divokou vežou Holy Ghost v pozadí
Asi najznámejší je kláštor Varlaam
Súčasťou kláštorov sú aj väčšie či menšie záhrady
Sakrálna atmosféra v interiéroch
V útrobách kláštorov sú archivované viaceré vzácne fresky, ručne písané knihy a staré kňažské rúcha
Prístupové cesty ku kláštorom sú cez víkend komplet zapchaté a my sme radi, že sme auto nechali nižšie v dedine
Divoké chodníky v roklinách medzi vežami (na fotke v jaskyni Dragon cave)
Po kláštornej tour si podvečer na zoznámenie s tunajším lezením vyberáme vežu Doupiani a štvordĺžkovú cestu Without reservation (6a, os)
V Meteore sa lezie po špecifickom zlepenci a vo viacerých tradičných cestách sú odlezy medzi kruhmi dosť morálové (zvyčajne aj 7 až 10 m)
Rajbasík v tretej dĺžke
Výhľady na kláštor Agios Nikolaos Bantovas (dole) a Varlaam (vpravo hore)
Pohodlný zlaňák na druhú stranu veže
Nasledujúci deň si vyberáme snáď najväčšiu klasickú lahôdku v podobe cesty Pillar of Dreams (5c+, os) na veži Holy Ghost
Traverzík v druhej dĺžke
Kľúčovým flekom cesty je zaujímavá širočinka v tretej dĺžke
Klasické lezecké línie miestami logicky sledujú systém najväčších vytŕčajúcich šutrov a lezenie tak miestami pripomína staré počítačové 2D plošinovky
Vrcholová knižka na veži Holy Ghost
Zlaňák cestou Way of Water (najpevnejšia skala je tu často práve v líniách vodných žliabkov)
Jedna z kaplniek vytesaná do skaly na úpätí veže
Zostup spektakulárnym kaňonom (v pozadí kláštor Roussanou)
Večerná očista v rieke Pinios, ktorá bola v nedávnej minulosti extrémne rozvodnená a poškodila aj betónový most, ktorý je teraz mimo prevádzky
Naše kláštorné vizity ďalší deň kompletizujeme návštevou kláštora Agios Nikolaos Bantovas, kde si zblízka prezeráme aj sofistikovaný elektronický systém zvonov
Aj v tomto kláštore platí prísny dres kód, aby mnísi a mníšky zbytočne neboli vystavení hriešnym svetským podnetom a pokušeniam
Sonka si poobede odbieha do reštiky vybaviť pracovné mailovačky, zatiaľ čo ja idem preskúmať rokliny veží Alfa, Beta a Delta, ktoré mi z tohto pohľadu trochu pripomínajú severné steny Tre Cime v Dolomitoch
Na prechádzke okolo veží Ambaria
Jedna z bejby korytnačiek, ktorú prevrátenú na pancier zachraňujeme pri našich potulkách Meteorou
Treťou meteorickou lahôdkou v poradí je kombinácia ciest Dresdner Eierschecke a Egg Dance (6a+, os) na veži The Grail
Do cesty v JV stene nastupujeme až podvečer, keď sem prestáva pražiť neúprosné októbrové slnko
Štvrtá dĺžka začína pármetrovým zliezaním po fixe a vzdušným prekrokom na samotný vrcholček Grálu, kam doliezame za mystickej symfónie zvonov, ktoré sa práve rozozvučali z neďalekého kláštora Agios Nikolaos
Záverečná dĺžka Egg Dance je jednou z najzaujímavejších a najkrajších dĺžok, akú som kedy liezol
Z vrchola veže sa nám vo svetle zapadajúceho slnka v plnej kráse ukazujú veže a vežičky severnej a južnej časti Meteory
Po miernom zdržaní v dôsledku nepresnosti v sprievodcovi ohľadom zlaňáka na západnú stranu, musíme v druhom pokuse zlaňovať východnou stranou, kde na spodnom 45m dlhom zlaňáku nakoniec musíme ponechať na noc zafixované naše 80m lano
Nasledujúce ráno najskôr mierime na známu vežičku Adrachti, kde však už o deviatej ráno stepuje štvorčlenná skupinka postarších Angličanov
Britská partia trochu zmätkuje a v prvej dĺžke netriafa správnu linku skvostnej cesty Gordian Knot (6b+, os), takže ich rýchlo obliezam a spájam obe dĺžky do jednej prekrásnej dlhánskej 50-metrovej až hore na vrcholček veže
Vzdušný zlaňáčik z veže
Na obed sa s druhým lanom vraciam pod Grál, kde ma v pekelnej horúčave čaká prusikovacie inferno s cieľom zvesiť našu fixnutú osemdesiatku z večerného zlaňáka
Kým sa ja lopotím pri záchrane lana, Sonka si v reštike stíha vybaviť pracovné maily
Po necelom týždni sa presúvame z Meteory ďalej na západ k pobrežiu Iónskeho mora
Večerným trajektom sa z pevniny transportujeme na ostrov Korfu, kde si chceme pre zmenu užiť trochu mora
Ráno sa s vetrom vo vlasoch budíme na peknej pláži neďaleko dediny Dragotina
Oddychový deň zasväcujeme prehliadke hlavného mesta ostrova s rovnomenným názvom Korfu (v pôvodnom jazyku Kerkyra)
Úzke uličky s obchodíkmi v starom meste
V miestnej reštike ochutnávame výbornú grécku špecialitu moussaka a čo nedojeme my alebo iní hostia, dozobú všadeprítomné holuby
Južanská maňána atmosféra v hlavnom prístave
O deň neskôr sa presúvame na druhú stranu ostrova ku krásnym plážam okolo rezortu Palaiokastritsa
Nad plážou sa nachádza sympatický kláštorček s peknými vyhliadkami na okolitú krajinu a more
Pláže sú tu aj v polovici októbra plné
Podvečer si ideme zaliezť do neďalekej oblasti Doukades, kde si v horúcom počasí v spoločnosti krvilačných komárov servírujeme zopár pekných ciest v prvotriednom stredomorskom vápne (na fotke v ceste Anasynthesi, 7a os)
Krásny deň zakončujeme kúpaním pri západe slnka na pláži Rovinia
Poľná kuchyňa
Nasledujúci deň na požičanom člne objavujeme krásy odľahlejších pláží
Na jednom z útesov neodolám DWS vábeniu (zvláštne, že o tomto peknom DWS sektorčeku som nikde nenašiel žiadne podrobnejšie info...)
Zvyšok dňa trávime kúpaním a vylyhovaním na pláži Liapades
Aj v tejto časti Grécka sa po uliciach túla kopec nezaopatrených hladných mačiek, no a pri takomto pohľade sa potom nerozdeľ o raňajky...
Náš záverečný dlhý deň na Korfu začíname rannou lezeckou seansou v scenerickej oblasti Makrades
Potom sa presúvame na čarovnú dvojplážku Porto Timoni
Obedná čľapkanica v azúrovom mori
Farebná južanská atmosféra
Poobede navštevujeme biele útesy Cape Drastis na SZ cípe ostrova
Večer autom frčíme na najvyšší bod ostrova, ktorým je kopec Pantokrator (906 m)
Z Pantokratora sledujeme nádherný západ slnka
Po štyroch dňoch sa lúčime s ostrovom Korfu a trajektom mierime naspäť na balkánsku pevninu
Hornatým pobrežím sa presúvame smerom na sever do južnej časti Albánska
Našou prvou zastávkou v Albánsku je krásna azúrová pláž Gjipe
V kaňone za plážou sa náchadza množstvo parádnych lezeckých sektorov, no roje útočiacich komárov nás odtiaľto vyháňajú už po dvoch cestách
Pri mori je komárov výrazne menej, a tak si vo svetle zapadajúceho slnka môžeme v kľude bez štípancov vychutnať zopár kratších skvostíkov v sektore Mare priamo nad plážou
Po horúcom lezení za odmenu kúpanie v príjemne teplej vodičke Iónskeho mora
Nasledovné ráno začína miernou dávkou adrenalínu, keď ma pri umývaní panvice atakujú dva obrovské voľne pasúce sa kance a mojou jedinou záchranou je rýchly únik na strechu odparkovaného džípu
Po adrenalínových raňajkách sa autom presúvame ďalej na sever cez priesmyk Llogara (1000 m), odkiaľ práve štartuje skupinka paraglajdových tandemistov (hory v tejto časti albánskeho pobrežia vystupujú priamo z mora až do výšky neuveriteľných 2045 metrov!)
Na severných úbočiach pohoria je svet o poznanie zelenší
Pláže okolo mesta Vlore sú miestami riadne zabordelované
Našou ďalšou albánskou zastávkou je národný park Divjake známy vzácnymi mokraďami, piesočnými lagúnami a borovicovými lesmi, ktoré sú domovom rozmanitej vtáčej populácie ale aj otravných komárov, na ktorých sme si však už tento výlet akosi zvykli
V návštevníckom centre zblízka sledujeme pelikána pri jeho očistnom rituáli
Podvečer sa zastavujeme v jednej z reštaurácií, kde ochutnávame tradičné albánske dobroty
Ráno sa zobúdzame v malebnom horskom prostredí jazera Bovilla
Doobeda si krochkáme v platňových skvostoch v sektore s príznačnám názvom Lake view
Potom si pre zmenu servírujeme tufové lahôdky na druhej strane masívu (v ceste Shorty, 6b+ os)
Na záver dňa si v horúcom počasí vychutnávam nádhernú cestu Pillier des Lauriers (6b+, os), ktorá mi svojím charakterom pripomína lezenie vo francúzskom Verdone
Po lezení schladenie prehriateho motora v studenej vodičke bovillskej riečky a potom jazda naspäť do neďalekej Tirany
Prašná cesta do hlavného mesta a následný presun cez tankodrómový priesmyk smerom na Debar patrí k tomu najhoršiemu, čo som na osobnom automobile doposiaľ šoféroval
Predposlednú noc trávime v Severnom Macedónsku v útrobách kláštora Bigorski, kde ponúkajú relatívne lacné a kvalitné ubytko
Aj v tomto kláštore platí prísny obliekací kód
Mnísi práve inštalujú kamerový systém
Na protiľahlej strane doliny sa týči mešita s minaretmi
Údolie rieky Radika vytvára pekný vápencový kaňon, v ktorom sa na chvíľu zastavujeme v známej lezeckej oblasti Mavrovo cave (na fotke v ceste Separatizam, 7b)
Do hôr okolo jazera Mavrovo už naplno zavítala farebná jeseň a mne je aj trochu ľúto, že v tejto farebnej kráse tu nemôžeme ešte pár dní pobudnúť
Počas záverečnej noci nášho balkánskeho výletu nás celú noc strážia dva roztomilé psíky, ktoré tu prežívajú len tak nadivoko, podobne ako tisícky ďalších na celom Balkáne
Po troch týždňoch sa lúčime s touto čarovnou časťou Európy, v duchu ďakujeme za všetky nové zážitky a tešíme sa, keď sem budeme môcť zavítať opäť...