Rozbuldrovaná Marmoška

07 | 2013

 ...alebo KEĎ SA NEDARÍ ÚPLNE PODĽA PREDSTÁV...

 

21.7.2013: Heroes of Rock. Na brutální křižovatce zatočte drsně vlevo. Spara. Falier za 10 Euro.
22.7.2013: Marmoška I. Rozbuldrovaná Niagara. Tvrdý Mussatto. Vodopád kvapiek. Ústup.
23.7.2013: Marmoška II. Rozbuldrované Tempi modernissimi. Ešte tvrdšie 7c+. Ešte skorší ústup.
24.7.2013: Búrkova spara pokračuje. Zamietnutý Carlesso. Čo ďalej? Naspäť vo Fedaia.
25.7.2013: Marmoška III. Modernejšie časy ešte raz. AF boj. Nekonečné cikcaky. Noc.
26.7.2013: Rally Dolomity. Zahustené diaľnice. Spásonosná klíma. No more Heroes of Rock.

 

Večerná panoráma z vrcholu Sasso delle Undici (pohľad smerom na západ a sever)

Večerná panoráma z vrcholu Sasso delle Undici

 

 Lezecké resumé:  

- Marmolada, pokus v Niagara (7c+/RS4/III 560 m, vylezených prvých 5 dĺžok)

- Marmolada (veža Sasso delle Undici), Tempi modernissimi (9+ AF, 300 m, 8 dĺžok)

 

Článok od Joža Krištoffyho nájdete na jeho webstránke kristoffy.sk

Preplnené Dolomity nás vítajú sparou a búrkami, ktorých hrmot sa snažíme prehlučiť Jožovým nadupaným rockovým CDčkom
Zo sedla Sella sa nám ukazuje Marmoška, ktorá je po kvalitnej zime ešte stále akási biela
Po 12-hodinovej jazde prebaľujeme vercajk na starom známom placi nad Malga Ciapelou a začíname večerný výšlap na chatu Falier
Noc na Falieri bola kľudná a ráno veští pekné počasie, takže sa nažhavení rýchlo balíme a vyrážame do južnej steny Marmolady
V obrovskom múre Marmošky sme si vybrali cestu Niagara vedúcu na Penta Penia, a tak si hneď zrána dávame na rozcvičku 600 výškových metrov z Falieru takmer až do sedla Ombretta
Z obrovského šutra pod sedlom s obavami pozeráme do vytekancov v našej stene (fotil Jožo Krištoffy)
Zákres cesty Niagara (7c+ RS4 III EX, 500 m, 12 dĺžok, zdroj: http://mussattopo.over-blog.com)
Detailné topo cesty nám na požiadanie ochotne poslal emailom sám autor cesty Philippe Mussatto so želaním pekného lezenia pri jednom z mála opakovaní tejto náročnej cesty (možnosť prezretia obrázka vo väčšom rozlíšení po zobrazení v novom okne)
Marmoška je tvrdá a marmoladských 7c+ nie je 7c+ francúzskych, čo potvrdzuje aj tabuľka uvedená v novom Giordaniho sprievodcovi (za povšimnutie stoja najmä posledné štyri stupne)
Marmoladské 7c-čka vedia riadne potrápiť, čo zisťujeme hneď v druhej dĺžke (na fotke Jožo pred nepríjemným traverzom doprava)
Vo výleze z druhej dĺžky Niagary (fotil Jožo)
Tretia dĺžka je o čosi ľahšia (marmoladských 6c), no orientačne je dosť náročná, takže boj pokračuje aj v nej (fotil Jožo)
Jožo v tretej dĺžke, ktorá miestami charakterom pripomína platne a lá Demänovská dolina
Kľúčová piata dĺžka (7c+) vychádza na mňa a krokovo mi vcelku sedí, na mikrozmrdoch v najťažšom fleku sa cítim podobne ako doma na Sinej v Bryndzových haluškách (fotil Jožo)
Vodopád z topiaceho sa snehu vpravo od našej cesty nabral počas horúceho dňa na intenzite a vietor z pravoboku kropí jeho kvapkami hornú polovicu našej cesty
Aj kľúčový flek piatej dĺžky, ktorú sme práve úspešne skrokovali, už začína zatekať do takej miery, že je prakticky neleziteľný
No nič sa nedá robiť, Niagaru zanechávame rozbouldrovanú a velíme na ústup (fotil Jožo)
Dole pod stenou už vieme, prečo sa Niagara volá Niagarou (červenou bodkou je vyznačené miesto, odkiaľ nás spláchlo dole)
V južnej stene Marmošky vytekajú aj ostatné cesty, ktoré sme mali vyhliadnuté, takže sa lúčime s Falierom a v prichádzajúcej búročke bežíme dole do Malga Ciapely
Prichádzajúca temnota a zostupujúci Jožo pri Malga Ombretta
Ďalší deň rozmýšľame, čo ďalej a voľba nakoniec padá na Tempi modernissimi vo východnej stene Sasso delle Undici
Nad sedlom Fedaia nám výšlap pod Sasso delle Undici spestrujú všelijaké farebné kvietky, ktorých je tu naozaj neúrekom
Po vyše hodinovom výšlape sa mierne unavení včerajším lezením a ešte viac vycucaní dnešným slnkom ocitáme pod 300-metrovou východnou stenou Sasso delle Undici (fotil Jožo)
Jožo v prvej a zároveň kľúčovej dĺžke Tempi modernissimi, v ktorej sme naplno pochopili, že marmoladských 7c+ bude asi skutočne tých avizovaných 10- UIAA... skrátka je to fakt hardkór
Po Jožovi si náročnú morfo dĺžku krokujem aj ja no, no na ďalší postup stenou už nemáme chuť - zo všetkých strán začína hrmieť a chytať blesky sa nám tu dnes veľmi nechce, takže aj dnešnú cestu nechávame rozbouldrovanú...
Dole do sedla Fedaia prichádzame vcelku rozbití, a tak regeneračný kúpeľ v sekundárnom jazierku Lago di Fedaia padne vhod
Ďalší deň v temnejúcom počasí frčíme pod blízky masív Civetty do pekného dolomitského mestečka Alléghe (asi najkrajšie mesto v Dolomitoch, aké som doposiaľ videl)
Počas obhliadky vyčačkaného Alléghe rozmýšľame, či zajtra zariskujeme a v neistom počasí nastúpime do cesty Carlesso na Torre Trieste
Dymiaca Civetta a kŕdeľ temných havranov plachtiacich okolo miestneho kostola nám dávajú znamenie, aby sme sa na to zajtra radšej vykašľali a najťažšie dostupnú (a zároveň aj najťažšie zostupnú) vežu v Dolomitoch si nechali na inokedy, keď bude istejšie počko
Podvečer sa cez silnú búrku presúvame spod Civetty (v pozadí) naspäť do sedla Fedaia
Ďalší deň sa oddýchnutí rozhodujeme, že pôjdeme znova do Tempi modernissimi a skúsime to nejako prebuldrovať až na vrchol
Takže opäť starý známy výšlap po zjazdovke ponad jazero Lago di Fedaia (fotil Jožo)
A opäť stará známa východná stena Sasso delle Undici s vyznačenou líniou cesty Tempi modernissimi (bodkovane je vyznačený nástup na policu)
Topo cesty Tempi modernissimi (9+, 300 m, 8 dĺžok) - možnosť prezretia obrázka vo väčšom rozlíšení po zobrazení v novom okne
Na nástupe je znova horúčava, takže v jaskynke s peknými výhľadmi pod nosom čakáme, kým nám stena zájde do tieňa
Okolo jednej naobed slnko pomaly zachádza za hranu - nastal čas rozbaliť laná a pripraviť sa na boj
Prvú hardcore dĺžku preliezame AF a dolaďujeme brutálne morfo kroky po bolestivých mikrochytíkoch (fotil Jožo)
Na PP prelez prvej dĺžky dnes nie je čas ani chuť, takže hneď naliezam do neznámej druhej dĺžky, v ktorej o chvíľu zisťujem, že na treťom nite chýba planžeta (fotil Jožo)
Z erárnej karabky v druhom nite (zrejme nie sme jediní, koho chýbajúca planžeta prekvapila) sa znechutený púšťam dole na štand a prenechávam žezlo Jožovi, ktorého pri treťom nite napadla táto skvelá finta, vďaka ktorej druhú dĺžku nakoniec prebojoval - klobúk dolu!
Tretia dĺžka patrí k skvostom, no ani tá nie je zadarmo (sprievodca píše 8+)
Štvrtá dĺžka (8+/9-) sa nesie v znamení nekonečných traverzov vľavo-vpravo a blúdení po dierkach hore-dole (fotil Jožo)
Jožo v záverečnom traverze peknej štvrtej dĺžky, v ktorej sa neoplatí padať ani na druhom konci lana (podobne ako v spodných dvoch dĺžkach, kde na niektorých miestach odsadnutie = prusík, T-bloc alebo žumar)
Šiesta dĺžka (8) už síce nie je fyzicky až taká náročná ako spodné štyri, no ide o najmorálovejšiu dĺžku z celej cesty, takže opatrnosť je namieste (fotil Jožo)
Pri pohľade zo steny sa zdá, že búrka dnes nebude (na rozdiel od predchádzajúcich dní), čo nás veľmi teší (dole vidieť sedlo Fedaia, kde na nás čaká naša slnkom rozpálená Vektrička)
V poslednej ôsmej dĺžke (7+), ktorá sa okrem jedného nitu lezie celá po vlastných istítkach, dochádza aj na špárové žaby a sokolíky (fotil Jožo)
Dobojované! Síce len AF, no i tak sme spokojní s pekným a náročným lezením, ktoré nás bude možno motivovať, aby sme sa sem ešte niekedy vrátili
V poslednom dennom svetle si stíhame z vrcholu Sasso delle Undici vychutnať okolité výhľady (zľava vidieť severnú časť masívu Marmolady, masív Langkofel, pod najväčším mrakom je Sella a ďalej doprava to už nepoznám, sorry... ale každopádne si panorámu môžeš pozrieť vo väčšom rozlíšení po otvorení v novom okne)
Masív Langkofel v svetle čerstvo zapadnutého slnka
Zlaňák cestou začíname v šere a končíme v tme, v ktorej sú jedinými zdrojmi svetla naše čelovky a tento strašidelný krvavo červený mesiac
Ráno to unavení balíme a cez sedlo Sella frčíme naspäť domov dobiť šťavu (na fotke vidieť masív Langkofel)
Po ceste cez Brenner stretávame Igora na jeho novej jamesáckej limuzíne a potom náš už čakajú len nekonečné piatkové zápchy v nechutnej horúčave...